Srpen 2007

Vedci objavili stopi po obriom hlodavcovi

26. srpna 2007 v 13:51 | miska |  Zaujimavosti
Oblasť dnešnej Venezuely obýval kedysi hlodavec Phoberomys pattersoni. Pripomínal síce morča, ale dorastal do veľkosti bizóna. Najväčší známy hlodavec sveta žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov a vážil až 700 kilogramov.
Tím venezuelských, amerických a nemeckých odborníkov odkryl v roku 2000 vo venezuelskej polopúštnej oblasti asi 400 kilometrov západne od Caracasu pozostatky velkého neznámeho zvieraťa. Až o 3 roky neskôr sa im podarilo tvora zaradiť: ide o obrovského vyhynutého hlodavca, vzdialeného príbuzného dnešného morčaťa.
Obdorníci vynynutého hlodavca pomenovali Phoberomys pattersoni - čiastočne podľa harvardského profesora Briana Pattersona, ktorý v 70. rokoch viedol vykopávky vo Venezuele. Neformálne sa ale hodavcovi, ktorého rezáky aj s koreňmi merali okolo dvadsať centimetrov, hovorí Goya.
Goya žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov okolo niekdajšej juhoamerickej rieky a v dospelosti vážil až 700 kilogramov. "Predstavte si morča, ale väčšie ako poznáme, a naviac s dlhým chvostom." Uvádza vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Science vedúci tímu Marcelo Sanchez-Villagra z nemeckej univerzity v Tübingene.
Sanchez-Villagra ďalej upozorňuje, že v oblasti, kde bola kostra pozoruhodného tvora nájdená, kedysi žilo viac obrovských živočíchov. "Boli tam nájdené pozostatky vôbec najväčšej známej korytnačky, ktorá mala dĺžku tri a pol metra. Takisto tam kedysi žili krokodíly dorastajúci až do velkosti desať metrov a doteraz nepopísaný druh trojmetrovej ryby." uviedol vedec.
"Keď žil goya, bola oblasť zalesnená, tiekla tam rieka a bola tam veľmi pestrá vegetácia," povedal Sanchez-Villagra. Goya mal podla neho srsťou zarastenú hlavu s malými ušami a očami. Mohutný chvost mu slúžil nato, aby sa udržal na zadných nohách, keď sa uisťoval, že sa v okolí nepotĺka nejaký predátor.
Goya bol zrejme lahôdkou najmä pre kedysi žijúce obrovské krokodíly. Rovnako ako dnešný najväčší hlodavec kapybara i goya bol bylinožravec žijúci vo vode i na suchu. Phoberomys pattersoni žil v dobe, keď bola Južná Amerika izolovaná od zbytku sveta. To sa zmenilo pred tromi miliónmi rokov, keď sa Severná a Južná Amerika spojili a zvieratá žijúce na oboch kontinentoch sa začali miešať.
"Goya sa kvôli svojej veľkosti a hmotnosti nepohyboval príliš rýchlo. Dariť sa mu mohlo len za predpokladu, že sa v okolí nepohybovali rýchle šelmy" citovala Sancheze-Villagru BBC. Konkurencia nových druhov tak pravdepodobne viedla k jeho vyhynutiu.

Nenásitné morčatá zdemolovali dom

26. srpna 2007 v 13:50 | miska |  Zaujimavosti
Ilustračné foto Royal Oak 20. decembra 2003 - Stovky morčiat zničili dom neďaleko amerického Detroitu natoľko, že ho úrady museli nechať zbúrať. Políciu na prípad upozornil sociálny pracovník, ktorý pôvodne riešil problémy rodiny majiteľa domu.
Majiteľ, o ktorom úrady údajne vedia len málo, nechal po dome voľne pobehovať 440 morčiat. Domácnosť sa premenila na hotové morčacie kráľovstvo: hlodavce behali po každej izbe, v stenách, potrubí či peci. Moč presakoval cez podlahu do suterénu.
Keď tento týždeň demolačná čata dostala príkaz tehlový dom zrovnať so zemou, pomáhajúci požiarnici museli mať pri pohybe v miestnostiach kyslíkové masky ako pri hasení požiarov. Majiteľ v dome žil 15 rokov a teraz by mal byť v opatere. Morčatá kŕmil z detských plastových bazénov a na dlážke mal plachty, do ktorých zachytával odpad. Ten potom vysýpal na zadnom dvore.
Takmer všetkých hlodavcov umiestnili do obchodov so zvieratami.

Saténové morčatá

26. srpna 2007 v 13:49 | miska |  Čistokrvný chov
Je to druh morčaťa so zvláštnou štruktúrou srsti, ktorá je vďaka dutým chlpom veľmi lesklá a veľmi jemná na dotyk. Môže byť v akejkoľvek rase, teda krátkosrsté, rozetové, dlhosrsté. Saténová srsť je krásna a tým žiaľ, končia všetky prednosti týchto morčiat. A ďalej musím písať len negatíva. Niečo o tom vypovedá už fakt, že dve saténové morčatá sa nesmú spolu krížiť. Mláďatá by totiž boli s najväčšou pravdepodobnosťou degenerované, neschopné prežiť. Môže sa krížiť len satén s morčaťom, ktorý má satén gén (SG). Z tohto spojenia vznikne asi 50% mláďat so saténovou srsťou a 50% na pohľad obyčajných morčiat, ktoré sú nositeľmi SG. Zo spojenia SG + SG môžu vzniknúť saténové morčatá, morčatá s SG i bez neho.
Nedostatok vápnika
Veľký problém saténových morčiat je nedostatok vápnika. Samica, ktorá porodí mláďatá môže mať často asi za 10 dní po pôrode hypokalcemický záchvat. Je to tým, že mláďatá majú sklon pri kojení vyčerpať z matkinho tela viac vápnika ako iné plemená. Saténovým samiciam je preto vhodné pridávať vápnik do vody 2 týždne pred pôrodom a 2 týždne po ňom. Vhodný je tiež roztok melasy zriedený vodou tak, aby mal farbu slabého čaju. Niekedy sa žial, nepodarí týmto potiažam napriek akejkoľvek starostlivosti predísť. Doporučená denná dávka vápnika je 100 mg na deň.
OSTERODYSTROPIA (kostná choroba saténových morčiat)
Je to choroba kostí, ktorá často postihuje saténové morčatá a dá sa zistiť röntgenom, hoci ešte navonok sa môže zviera javiť zdravé. Je podozrenie, že ide o ochorenie dedičné. Kostiam chýba vápnik a celá kostra mäkne a mení sa. Nejedná sa o chyby v stravovaní, ani o choroby ľadvín. Táto choroba sa nedá zastaviť, ani vyliečiť. Začína sa väčšinou prejavovať v 1,5 až 2 rokoch. Ale ani ak morča prežije tento kritický vek, neznamená to, že má vyhraté.
Príznaky: úbytok na váhe, krívanie, častý odpočinok (niekedy so zadnými končatinami vo vzduchu), problémy pri kŕmení, pretože sú postihnuté aj čeluste a lebka.
Čo to znamená pre chovateľa?
1. U veterinára zistiť presnú diagnózu. Pri RTG sú vidieť predovšetkým zmeny na lebke a stehnách.
2. Ak je diagnóza jednoznačná, ušetriť zviera liečby.
3. Keď začne mať bolesti, nechať ho uspať.
Chov saténových morčiat je pomerne nový a chýbajú skúsenosti. Stále nie je isté, či všetky tieto morčatá budú trpieť touto chorobou, alebo sa postupne toto plemeno geneticky vyčistí, keď sa bude často krížiť s obyčajnými morčatami a tým získa väčšiu imunitu. Ak by sa zistilo, že všetky tieto morčatá ochorejú touto chorobou a nedá sa tomu predísť, bude vydaný zákaz ich chovu. V Nemecku a Rakúsku ich už začali označovať ako "satinproblem". Uvidíme, ako to s nimi dopadne.

Rozdiel medzi obyčajním a čistokrvním morčaťom

26. srpna 2007 v 13:48 | miska |  Čistokrvný chov
Obyčajné:Čistokrvné:
špicatá hlavaguľatá hlava
špicatý, dlhý nosplochý nos
stojaté ušiuši priliehajúce k telu
podlhovasté, často kostnaté teloguľaté telo
Platí rovnaké pravidlo, ako vo svete psov a to, že nečistokrvné morčiatka sú o čosi odolnejšie ako čistokrvné (ak tie samozrejme nie sú krížené príbuzensky). U čistokrvného morčaťa kúpeného z chovateľskej stanice máte tú výhodu, že budete poznať jeho predkov, nebude zavšivené ani choré a samica nakrytá.

Pichanie injekcií

26. srpna 2007 v 13:47 | miska |  Chorobi
V prvom rade by ste mali vedieť, že u nás je podobne ako inde zakázané, aby neveterinári pichali zvieratám injekcie. Veľa veterinárov sa však rado zbavuje povinnosti každý deň pichať jednému zvieraťu ihlu, a ak berie antibiotiká, tie sa musia často dávať v 8- či 12-hodinových intervaloch, čo je ešte viac komplikované. Veterinár vám preto strčí injekciu do ruky, vysvetlí dávkovanie a - tým to pre neho žial aj končí. Oni sa to učili v škole, nenapadne ich ale vysvetliť tento postup vám. A preto toto čítate.
Pichanie injekcií
1. Už pri preberaní injekcií musíte mať na pamäti, že jednorazovo môžete pichnúť zvieraťu len jednu ihlu. Môže sa stať, že narazíte práve na takého veterinára, ktorý pri vysvetlovaní tohto učiva v škole chýbal a vám strčí do ruky jednu striekačku s jednou ihlou a vysvetlením, že každý deň vášmu miláčikovi strčíte pod kožu tú istú ihlu. Milému doktorovi vysvetlite, že ak by ste to takto robili, už po druhom vpichu ihlu otupíte a na štvrtý krát sa vám pri pokuse o vpich zlomí. Okrem toho, môžete takto morčaťu zaniesť pod kožu ťažkú infekciu. Takže zásada znie: na každý vpich jednorázovú ihlu!

2. Vy, ako amatér si môžete dovoliť pichať ihlu podkožne. Iné spôsoby, ako do brušnej dutiny, kosti či do žily zamietnite, ak vám je život vášho miláčika milý.

3. Najvhodnejšie miesto pre vpich ihly: na strane za lopatkou, t. j. za prednú končatinu. Ak picháte často, nie je dobré stále do toho istého miesta, môžete si vyhliadnuť aj inú mäkkú časť chrbta (t. j. aby tam neboli kosti).
4. Potrebujete človeka, ktorý vám morča podrží. Jednou rukou mu zafixuje hlavu, druhou zadok a končatiny. Miesto vpichu vydezinfikujte. Môžete použiť alpu, Betadine, peroxid vodíka, ajatin, desident a i. Je dobré vytvoriť si kožnú riasu, tzn. zmačknúť kožu na stranách tak, aby vám medzi prstami ostala natiahnutá koža. Do nej vpravte vpich.
5. Vo filmoch výdate, ako si zdravitníci pred vpichom vytlačia najskôr z ihly prvé kvapky. Vy to robiť nemusíte, pretože tam ide o to, aby sa z ihly dostali drobné bublinky vzduchu. Tie nemajú čo robiť v krvi, pod kožu sa však vpichnúť môžu, tam sa vstrebú.

6. Samotný vpich: Prepichneme kožu, musíme cítiť, že ihla prešla kožou, ak by sa tak nestalo, obsah by sme vytlačili mimo. Picháme pod uhlom približne 45 o. Po prepichnutí vtlačíme obsah pod kožu, môžeme aj rýchlo, bude to pre pacienta menej stresujúce. Dôležité je množstvo, niekedy obdržíte jednu injekčnú striekačku a k nej 10 ihiel. Ale vždy budete vpichovať určité množstvo (napr. 0,1 ml). V tomto prípade ale musíte obsah ihly pichať pomaly, ale ste to neprešvihli. Nemusíte sa báť prepichnutia niektorého vnútorného orgánu. Pri vpichu stačí zasunúť len špičku, ale ak budete pichať za lopatkou, ani ak to preženiete nemáte čo prepichnúť. Ak sa morčaťu v mieste vpichu vytvorí hrčka, je to v poriadku, neskôr sa vstrebe.

7. Morča nikdy nepicháme do jedného miesta dva krát, mohla by vzniknúť nekróza (odumretie tkaniva) .

8. Ak picháte antibiotiká, nezabudnite podávať morčaťu aj probiotiká (napr. biely nízkotučný jogurt, Actimel od Danone, Acidophilus v tobolkách, ktorý vám predajú v lekárni...) podávajú sa 0,5 až 2 hodiny po injekčnej aplikácii antibiotík.
Správanie sa morčaťa
Každé morča sa pri pichaní správa ináč. Niektoré ani nemukne, príp. len trochu pípne a ani sa nepohne. Iné sa mece, vrieska ako by ste bo drali z kože a prácu vám ani trochu neuľahčí. Ak vlastníte takéhoto šialenca, je lepšie, ak si vypýtate na každý vpich nielen zvášť ihlu, ale aj striekačku. Vpichnete morčaťu ihlu pod kožu a rýchlo vstreknete, bude to trvať moment, morča sa nebude dlho trápiť, ako keby ste z 1 ml pomaly vstrekovali 0,1 ml.
Máte z toho strach? Pomôže vám pomaranč!
Pomaranč sa stane vaším pokusným králikom, budete na ňom trénovať vpichy. Vypýtajte si od veterinára na tieto pokusy ihly navyše. Na každý pokus jedna ihla. Kôra pomaranča je hrubá a tvrdá približne ako koža. Tlačte ihlu až do vtedy, keď budete cítiť, že ste kôru (kožu) prepichli. A potom už len vystreknete obsah. Vyskúšajte si to niekoľko krát a až zistíte, že vám to ide, môžete ísť na ostro.
Pichanie injekcií
Možné problémy:
1. Krvácanie z vpichu. Je pomerne časté (i po správnej aplikácii) a nemusíme sa ho báť, morča nemôže vykrvácať. Krvácanie môžeme zmierniť gázičkou, na ktorú dáme dezinfekciu a pritlačíme na rane, až sa krvácanie zastaví.
2. Nekróza (oumretie tkaniva). Morča nikdy nepicháme do jedného miesta dva krát, mohla by vzniknúť nekróza. Tá môže pri niektorých antibiotikách (enrofloxacín, ivermectin, ketamin atd.) vzniknúť aj pri úplne bezchybnom vpichu. Nekróza znamená odumretie tkaniva, prejavuje sa zahnisaním kože v mieste vpichu na ploche asi 1 až 2 cm2. Ak nekróza vznikne, nemusíme sa znepokojovať, nie je to nič vážne. Môžete ju natierať napr. aloe vera, vyhojí sa do chrasty.
3. Hnačka. Ak sú podávané antibiotiká, môžu zničiť črevnú flóru a vzniká hnačka. Tomu sa vyvarujeme podávaním probiotík. Ak hnačka vznikne napriek ich podávaniu, treba okamžite prestať podávať antibiotiká a pokračovať s probiotikami. Ďalší postup určí veterinár.

Kastrácia

26. srpna 2007 v 13:46 | miska |  Chorobi
Samca či samicu?
Ak sa rozhodujete medzi samcom a samicou, odpoveď je jednoznačná: samca. Pri kastrácii samičky sa otvára brušná dutina, podväzujú sa silné cievy. Je riziko, že samička si po zákroku rozhryzie stehy a tým rozpára brucho. Ak by sa to aj nestalo, rekonvalescencia je dlhšia ako u samca a riziko úmrtia je väčšie. Samcovi sa režú miešky, z nich sa odstránia semenníky, rez je dlhý cca 1 cm. Po prebratí z narkózy bolesť nie je taká veľká, ako pri kastrácii samice. Ďalej sa venujeme len kastrácii samca.
Psychika
Jediná psychika, ktorá tým môže utrpieť je tá vaša. Samec si nikdy neuvedomí čo sa s ním stalo a že už nikdy nebude môcť. On sa bude naopak - cítiť vynikajúco, keďže bude môcť byť stále v spoločnosti samičky.
Aký samec je vhodný
Vek: nad 3 mesiace, minimálna váha: 500 g
Len zdravý a silný jedinec s dobrou imunitou, nie tučný.
Čo sa robí
Zákrok sa prevádza v úplnej narkóze, samec je uspaný injekciou alebo plynom. Nakoľko anestézia znižuje teplotu tela, zákrok by mal byť robený na výhrevnej podložke. Semenníky sa podviažu a vyrežú. Do mieška sa aplikuje antibiotický zásyp. Rana sa buď zašije, alebo sa na podviazanie aplikuje vstrebateľný materiál. Pacienta možno dostanete ešte v narkóze, je potrebné ho previesť čo najskôr domou a nevystavovať chladu.
Starostlivosť po
Morča je nevyhnutné udržovať vo väčšom teple. Keď sa bude preberať z narkózy, bude bolestivo potichu kvičať. Nebude môcť chodiť. Je dobré umiestniť ho na handru najlepšie do prostredia, kde to pozná a dať k nemu samicu. Treba ho ohrievať, môžete to robiť napr. fénom s teplým vzduchom a to vždy, keď pocítite, že zas ochladol. Po pár hodinách sa mu teplota stabilizuje, uložte ho na teplé miesto. Za niekoľko hodín sa začne plaziť a neskôr opatrne chodiť. Je dobré, aby pri ňom v prvý deň niekto bol, aby si nehrýzol stehy. Ak by sa to predsa len stalo, vydezinfikujte mu ranu niečím neštipľavým (napr. Septonex púder).
Na týždeň odstráňte piliny (aby nedráždili miešky) a nahraďte ich papierom alebo papierovými utierkami. Už na druhý deň bude behať, ako by sa nič nestalo. Miešky by sme mali kontrolovať aspoň 2x denne, môžeme ich umývať v kamilkovom čaji alebo dezinfekciou.
Ak si samec bude aj v nasledujúcich dňoch príliš hrýzť stehy, mal by dostať golier. Ten však pre morča asi nikde nedostanete, tak ostáva len vyrobiť si ho sami, ak si trúfate.
Možné problémy
- Samec sa nepreberie z narkózy. U zdravých a silných jedincoch za použitia správnej narkózy by sa to stať nemalo.
- Absces (hrča plná hnisu) v mieste mieška. Navštívte veterinára, ktorý hrču prepichne, hnis vytlačí a vydezinfikuje a aplikuje antibiotický zásyp.
- Rozhryzenie stehov a následný zápal.
- Prolaps, stáva sa len v 1 z 1000 prípadov, vnútorná časť penisu vypadne von. Veterinár ho môže vrátiť naspäť, alebo sa aplikuje mastička, po ktorej sa môže vrátiť sám.
- Vykastrovaný samec má väčšie sklony k obezite, ak má však pravidelne zabezpečený výbeh a vyváženú stravu, nemáva s tým problém.
Potom
Samcovi ostáva v krvi testosterón, to znamená že mu ostane aj libido (záujem o samicu). Hneď ako sa trocha bude môcť hýbať, bude sa dvoriť samici a všeobecne sa bude správať ako predtým. Testosterón sa z krvi vylučuje postupne, tzn. libido stratí postupne, niekedy už po mesiaci, alebo po pár mesiacoch. Ak sa robí kastrácia v neskoršom veku, samci môžu dvoriť samičkám do konca života, ale nenakryjú ich.
Čo by ste ešte mali vedieť
Ak očakávate, že po kastrácii budete môcť chovať samcov so samicami, asi vás sklamem. Samci neprestanú bojovať o samice, preto bude môcť byť len jeden vykastrovaný samec so samicami.
Samci po kastrácii prestanú pri nahováraní samičky smrdieť.

Chorobi prenosné na človeka

26. srpna 2007 v 13:44 | miska |  Chorobi
Výhoda chovu morčiat spočíva aj v tom, že je len málo chorôb, ktoré sú prenosné z morčaťa na človeka a naopak. Väčšinou platí: oni majú svoje choroby a my svoje. Aj pri prenosných chorobách sú ohrození jedinci s oslabenou imunitou, príp. starší ľudia a deti, na dospelé zdravé osoby sa zväčša ani tieto choroby neprenesú.
Mykóza (pleseň)
Prenos na človeka v 30 až 60% (zo všetkých chorôb najviac). Morča separujte od detí a starších ľudí, nech sa o neho stará len jeden dospelý zdravý člen domácnosti až do jeho vyzdravenia. Po manipulácii s morčaťom si treba umyť ruky. Až 35% dlhosrstých morčiat patrí medzi nosičov bez príznakov.
Rovnako človek s plesňou by sa nemal morčaťa dotýkať, hoci najrozšírenejší ľudský druh plesne je na morčatá neprenosný, ale nikdy neviete, čo máte.
Svrab
Uvádzam ho tu, hoci k nákaze môže dôjsť len u ľudí s extrémne oslabenou imunitou, ako s AIDS, po chemoterapii a pod. Obyčajní ľudia ani deti sa ho nemusia báť. Ak sa svrab na človeka prenesie, nemnoží sa, nekladie vajíčka a samovoľne zmizne za 4 týždne od vyliečenia zvieraťa, alebo od prerušenia kontaktu s ním. U človeka sa prejavuje svrbivými vyrážkami.
Dravčík (roztoč viditeľný voľným okom)
U morčaťa vyzerá ako pochodujúce lupiny. Žije na povrchu kože a živí sa šupinami. K nákaze človeka dochádza pri 20 - 40%. Spôsobuje svrbivé začervenalé škvrny a vyrážky.
Gardióza (jednobunkový prvok žijúci v čreve)
Spôsobuje hnačky. Nie každá hnačka u morčaťa samozrejme znamená gardiózu. Musí sa potvrdiť viacnásobným vyšetrením stolice, pretože cysty sa nevylučujú pravidelne. Cysty v stolici zamorujú okolie a na človeka či iné morča sa prenáša cez ústnu dutinu.
Kryptosporidióza (druh kokcídií, parazit v tenkom čreve)
Takisto spôsobuje hnačky. Môže sa preniesť cez cysty vylučované v stolici na ľudí s oslabenou imunitou, deti mladšie ako 3 roky a starších ľudí. U zdravého človeka prebehne skryte alebo vo forme niekoľkodňových hnačiek.
Borelióza a kliešťová encefalitída
Nepredstavujú riziko priamo od morčaťa, ale od prisatých kliešťov. Preto pri ich odstraňovaní je vhodné použiť klieštiky a pod. a vybraté kliešte nerozmačkávať rukou.
Prenos z človeka na morča je vzácnosťou. U nás časté choroby ako prechladnutie, nádcha, chrípka a iné virózy morčatá nedostanú. Preto ani nie je dôvod, aby človek s chrípkou sa nemohol maznať s morčaťom. Človek môže nakaziť morča skôr bakteriálnymi infekciami ako salmonelózou, či bakteriálnym zápalom pľúc.

Zdravé morča(základné info)

26. srpna 2007 v 13:43 | miska |  Chorobi
Oči: nemokvajú, nič z nich neteče, nežmúria
Uši: čisté, nič neobsahujú. Na vonkajšej strane ucha je menej chlpov ako na vnútornej.
Nos: čistý, suchý, bez výtoku, nemá chrasty
Papuľka: čistá, suchá, netečú z nej sliny, nemá chrasty
Srsť: lesklá, bez parazitov, nie je okúsaná, poškodená
Lysiny: každé morča má normálne lysiny za ušami, pred ušami, medzi prednými labkami, na spodnej strane všetkých labiek, na nošteku, na zadku a pohlavných orgánoch. Nikde inde lysiny nesmú byť.
Koža: suchá, neobsahuje rany, chrasty, šupiny, výčnelky, hrboly. Málo šupiniek nemusí znamenať rovno chorobu.
Správanie: nesedí (neleží) dlho (celý deň) apaticky na jednom mieste, prejavuje záujem o okolie, o jedlo
Chôdza: behá, nekríva, žiadnu končatinu za sebou nevláči
Pohlavný a análny otvor: čistý, suchý. Samička v ruji (raz za 16 dní) má biely hustý výtok.

Hladáte veterinára?

26. srpna 2007 v 13:42 | miska |  Chorobi
Dobrého vet. od zlého rozoznáte tak, že keď k nemu donesiete morča, dobrý spraví pred stanovením diagnózy aj nejaké vyšetrenia a nestriela diagnózu od oka (potom pichne jednu injekciu a povie - prineste mi ho za pár dní - ak sa dožije).
Pozor! Veterinári sa radi chvália, že vedia všetko, ale ak niečo nevedia, 95% z nich to neprizná ale niečo si vymyslia (diagnózu, liečbu) čo môže mať pre vaše morčiatko smrteľné následky! Z tohto dôvodu nového veterinára ťažko hneď klasifikujete. Najlepšie je chodiť na odporúčanie niekoho iného. (Ten kto vie vyliečiť psa, nemusí vedieť aj morča). Inak si môžete všímať, ako už bolo povedané to, či robí nejaké vyšetrenia. Napr. morčaťu s ťažšou hnačkou alebo vážnymi dýchacími problémami treba urobiť RTG. Od veterinára, ktorý stanovuje diagnózy od oka utekajte!
Odporúčaní veterinári v týchto lokalitách:
BRATISLAVA:
MVDr. Peter NEMEC z polikliniky Bennett
Beskydská 10
811 05 Bratislava
Tel./fax: 02/52 444 354, 02/52 625 161

www.bennett.sk
Otváracie hodiny:
9:00 - 14:00 - chirurgia, ortopédia, zubná ambulancia
14:00 - 19:00 - interná medicína, gynekológia
20:00 - 8:00 - nočná pohotovosť
S Bennettom sa spája moja prvá dobrá skúsenosť s veterinármi všeobecne. Bola noc, keď som zistila, že jedno moje morča ťažko a hlasno dýcha. V Zlatých Stránkach som našla polikliniku fungujúcu non-stop a vybrala sa tam. Urobili mu RTG, dostal pár injekcií a potom už ostalo len čakať. Celú noc som nezažmúrila oka, morčiak pri mne, stále ťažko dýchal. K ránu sa začal jeho stav zlepšovať a o deň neskôr sa tváril ako úplne zdravý. Za jeho záchranu som zaplatila okolo 1000 korún.
Začala som Bennett často navštevovať, aj keď sú drahí. Postupom času som tam objavila jedného veterinára, ktorý sa v morčatách vyzná najlepšie, lebo ich aj sám chová. Je to Peter Nemec. Odporúčam, ak sa rozhodnete túto polikliniku navštíviť, najprv si telefonicky zistiť, kedy tam on je. Nie všetci z Bennettu sú totiž dobrí, môže sa vám stať, že zaplatíte veľa peňazí za nekvalitnú službu.
Aktualizované august 2007 - objavila som v Bennette ďalšiu výbornú veterinárku - dr. Salajovú, je veľmi ochotná, milá a pritom profesionálna. Vrelo odporúčam.
Výhody:
- je vždy milý a ochotný
- centrum mesta
- možnosť hospitalizácie pacienta na klinike
- ordinujú non-stop (od 20:00 do 8:00 sa platí príplatok 500,-Sk)
Nevýhody:
- vysoká cena (len za základné ošetrenie zaplatíte 290,-Sk - cena aktualizivaná v auguste 2007)
- nemajú ambulanciu veľmi vybavenú, často vám dajú namiesto lieku do ruky recept a vy potom musíte zháňať často niečo, čo sa zháňa ťažko
STARÁ ĽUBOVŇA:
Bára odporúča veterinára v Starej Ľubovni:
Poznám skvelého veterinára v Starej Ľubovni. Volá sa Miloš Bodnár a vyliečil už viacero morčiat. Každý si ho pochvaľuje. Mne tiež vyliečil morčiatko, ktoré bolo nafuknuté. Zistili sme to až neskôr a hneď sme mu volali. Mal síce robotu, ale upokojil nás, že príde čo najskôr. A naozaj. Asi o 15 minút bol u nás. Morčiatku pichol tri injekcie do zadnej nohy. Asi o dva dni neskôr sa zastavil na kontrolu a pre istotu jej pichol ešte jednu injekciu. Síce nemusel prísť, ale prišiel vlastne vo svojom voľnom čase. Boli sme mu vďační, že nám zachránil nášho miláčika. Veľmi mu záleží na živote zvieratka a pre jeho záchranu urobí hocičo. Je veľmi milý a spoľahlivý. Zachránil už veľa morčacích životov. Zachránil aj morča, ktoré malo už istú smrť. No bohužiaľ nie všetkým veterinárom záleží na živote chorého zvieratka a nie všetci sú takí spoľahliví.
Penny odporúča veterinára v Starej Ľubovni:
V Starej Ľubovni sa aj napriek svojej veľkosti nachádza veľa dobrých veterinárov. Jedným z nich je Miloš Bodnár, no poznám aj lepšieho. Má ambulanciu v Starej Ľubovni aj napriek tomu, že je to súkromný veterinár. Volá sa Slavomír Truska. Ja ho síce dobre nepoznám, ale väčšina ľudí hovorí, že má veľmi rád zvieratá a je dobrý a so zvieratami to naozaj vie. Ordinuje každú stredu do piatej, ale ešte aj po ordinačných hodinách má plnú čakreň.
POPRAD:
Veterinárna ambulancia,
MVDr. Jaroslav Želonka
MVDr. Marcel Šoltisík
Na letisko 25
058 01 Poprad-Veľká

Tel. č.: 052/77 68 158
mobil : 0905 259 511
email : zelonka@stonline.sk
Konkrétne odporúča MVDr. Želonku:
Ak máš nejaký problém s morčiatkom, tak jednoznačne choď k veterinárovi MVDr. J. Želonkovi do Popradu-Veľká, je milý, ochotný, spoľahlivý, má dobre vybavenú kliniku, v ktorej je i možnosť hospitalizácie zvieratka. (Aj keď viac zaplatíš, ale aspoň vieš, že všetko urobí pre tvoje morčiatko.) Operoval aj záchránil už veľa morčiatok. Mám s ním dobré skúsenosti.
KOŠICE:
MVDr. Eva Hegyiová
Zelezniky, Školská 22
Je dobre vybavená, má RTG, operačnú sálu... Často lieči morčatá.
VRÚTKY:
Chovateľka odporúča veterinára z mesta Vrútky:
Ja pochádzam z mesta Vrútky a poznám jedného skvelého veterinára. Volá sa Tomáš Scheer a ordináciu má vo Vrútkach na Švermovej ulici v objekte bývalého bitúnku. Keďže chovám morčatá, viem aké je ťažké nájsť doktora ktorý sa nebude na teba pozerať s úškrnom, že čo tu chceš s tým hlodavcom. Ale spomínaný doktor moje prasiatko ešte aj pochválil. Všetkým ho odporúčam!!
AK POZNÁTE NEJAKÉHO DOBRÉHO VETERINÁRA A CHCETE HO NIEKOMU ODPORUČIŤ NAPÍŠTE MI E-MAIL(222miska1@azet.sk) A JA TO ZVEREJNÍM.

Chorobi

26. srpna 2007 v 13:36 | miska |  Chorobi
Choroby u morčiat majú väčšinou veľmi rýchly priebeh, nakoľko majú malý organizmus. Nezriedka sa stane aj to, že majiteľ nájde svoje zvieratko mŕtve bez toho, aby malo predtým nejaké príznaky ochorenia. Ak sa u nich nejaká choroba prejaví, treba začať okamžite s liečbou. Choroba má aj rýchly koniec, či už úspešný alebo nie (pokial sa nejedná o chronické ochorenia).
Veterinári na Slovensku
Hoci morča je ako laboratórne zviera prebádané skrz-naskrz, pre väčšinu veterinárov je veľká neznáma a mnohí o ňom nevedia viac, ako že je to nejaké malé chlpaté čudo. Žial bohu, väčšina z nich s tým nemieni nič robiť. Morča je pre nich nezaujímavý pacient. Nedá sa na ňom tak zarobiť ako na psoch, mačkách a iných väčších a zvieratách. Okrem toho nie je až tak rozšírené, ako tieto dve zvieratá, čo ale neznamená, že nie je rozšírené dosť. Vo veľa rodinách zomierajú zbytočne títo malí zvierací miláčikovia, lebo veterinár im namiesto vyšetrenia pichne vitamíny.
Aby som však nehádzala všetkých do jedného vreca, nájdu sa aj takí, ktorí majú záujem pomáhať aj menším zvieratám a niečo sa o nich aj naučia. Veterinári majú možnosť čerpať zo zahraničných zdrojov, ktorých je veľa, napriek tomu nepoznám na Slovensku ani jedného, ktorý by sa dokonale vyznal v ich chorobách. Preto odporúčam riadiť sa hlavne radami na tejto stránke, vytlačiť ich a doniesť svojmu veterinárovi.

Výchova mláďat bez matky

25. srpna 2007 v 17:57 | miska |  Chov mláďat
Pri odchove mláďat je niekedy nutné prikrmovanie, a síce v prípade nízkej pôrodnej hmotnosti (60 g) či u viacpočetných vrhov, alebo úplné dokrmovanie pri úhyne matky alebo pri jej nedostatočnej mliečnosti. V prvých dňoch po pôrode sa mlieko označuje ako mlezivo (kolostrum). Líši sa od normálneho zrelého mlieka zložením a vzhľadom. Obsahuje viac bielkovín, tukov a menej cukrov, je bohatšie tiež o vitamíny A, E, karotén a riboflavín. Dôležitou súčasťou sú imunoglobulíny, ktoré slúžia k zaisteniu pasívnej imunity. Jedná sa o typ imunity, kedy matka predáva mláďatám hotové protilátky, ktoré sú v prvých hodinách života vstrebávané sliznicou čreva do krvi a fungujú ako jedna z ochranných bariér pred infekciou. Mlezivo je produkované približne 1 - 2 dni, potom sa zmení pomer živín, zníži sa hladina imunoglobulínov a mlieko sa stáva "zrelým". Prítomné cukry (oligosacharidy) sú naviac zdrojom obživy pre bifidogénne baktérie a laktobaktérie v čreve. Prítomnosť týchto mikroorganismov zabraňuje rozmnoženiu patogénnych baktérií (Clostridia, Enterobakterie, E. coli, Proteus, ai.), ktoré bývajú pôvodcami zápalov čreva s výslednou život ohrozujúcou hnačkou.
Úplne najlepším riešením je využitie náhradnej matky. Mláďa tak v danú chvíľu dostane presne to, čo potrebuje. Ak kojaca samica nie je k dispozícii, musíme využiť buď doma pripravované mliečne náhrady alebo komerčne vyrábané krmivá pre odchov mačiatok a šteniatok. Tieto náhrady je vhodné doplniť o probiotiká a vitamín C, ktorý zvyšuje odolnosť. Z doma pripravovaných náhrad sa dobre osvedčila zmes rovnakých dielov vody a nesladeného kondenzovaného mlieka light (4 % tuku), ktorú obohatíme o vitamíny a minerály. Možno pridať žĺtok, nízkotučný biely jogurt, glukopur, mrkvovú či jablkovú šťavu, drť, vhodné sú tiež detské přesnídávky. Čo sa týka komerčne vyrábaných výživ, výber je celkom široký (Royal Canine mlieko, Fitmin Kid mlieko, Happy Dog pre šteňatá, Beaphar mlieko pre šteňatá a mačiatka, Trixie mlieko pre mačiatka a ďalšie veterinárne diéty dostupné u veterinárov). Blízko k zloženiu morčacieho mlieka (8 % bielkovín, 4 % tuku a 3 % cukru) má mlieko mačky (9 % bielkovín, 3,3 % tuku a 4,9 % cukru), ale môžu sa využiť i mliečne náhrady pre šteňatá, ktoré majú vyšší obsah tukov (9,7 % bielkovín, 9 % tuku a 3 % cukru). Podávaná zmes by mala byť vždy vlažná a pri jej aplikácii musíme dávať pozor, aby morča tekutinu nevdýchlo, pretože v prípade prieniku do pľúc, vzniká zápal, ktorý končieva smrťou. U morčiatok do 5 dní kŕmime každé dve hodiny, potom po štyroch hodinách. Dávka mlieka by nemala byť vyššia ako 1 ml, u väčších 2 ml, lebo objem žalúdka sa pohybuje u maličkých morčiatok okolo 2,5 cm. Úspešnosť nášho snaženia si overíme pravidelným vážením mláďat. Hmotnosť môže najprv o pár gramov klesnúť, potom by sa mala zvyšovať. Zdravé mláďatká cca. za 16 dní zdvojnásobia pôrodnú váhu. Mláďatká s pôrodnou hmotnosťou menšou ako 60 g, majú šance na prežitie výrazne nižšie.

Toxémia gravidních samíc

25. srpna 2007 v 17:56 | miska |  Chov mláďat
Jedná sa o ochorenie gravidných samičiek v období približne 2 týždne pred očakávaným pôrodom a 1 týždeň po pôrode. Častejšie sú postihnuté zvieratá s nadváhou až obézne a prvorodičky.
Impulzom vzniku býva:
* nevhodná kŕmna dávka - väčšina doma chovaných morčiat trpí obezitou vďaka vysoko energetickej strave (zrniny, pelety, piškóty, vločky, oriešky, ai.) a nedostatku pohybu. Morčací organizmus na takýto stav nie je adaptovaný, pretože morčatá pochádzajú z oblastí juhoamerických Ánd, kde žijú v krovinatých biotopoch. Aktívne sú najmä v noci, kedy vyhľadávajú najrôznejšie rastliny, ktoré bývajú veľmi chudobné na živiny. Vďaka tomu majú morčiatka upravený metabolizmus, aby i z takto malého množstva živín získali čo najviac energie na prežitie. V domácom prostredí klietok, bedničiek, akvárií morčatá nemusia potravu aktívne hľadať, ale tá je im bez akejkoľvek námahy dodávaná pravidelne, často po celý deň, a pretože takmer každé morča je tvor žravý, zjedia všetko, čo je im dané. To vedie k nadbytočnému príjmu energie (predovšetkým tukov a sacharidov) v potrave, ktorá sa ukladá najprv do podkožia a neskôr i do ostatných orgánov, vrátane srdca a pečene, dochádza k ich stučneniu a tým sa významne zhoršuje ich funkcia, čo môže viesť k náhlym úhynom bez akýchkoľvek príznakov predchádzajúceho ochorenia;
* nedostatok pohybu a zmena prostredia;
* vplyv počasia - najmä teplé počasie, lebo teplý vzduch neobsahuje toľko kyslíka ako chladný a práve vysokogravidné samičky vyžadujú pre svoj metabolizmus viac kyslíka. Najviac sa teplo kumuluje v tele morčiatka, ktoré sa ľahšie prehrieva;
* akákoľvek stresová situácia - častá manipulácia, transporty, konflikty s ostatnými morčatami vo výbehu, a i.;
* a v neposlednej rade tiež početné vrhy alebo veľké plody zasahujúce takmer celú brušnú dutinu.
Toxémia začína náhle a vo väčšine prípadov končí rýchlym úhynom samice do 2 - 5 dní od prvých príznakov ochorenia, ako sú nechutenstvo, neprijímanie tekutín, nezáujem o okolie, chudnutie, zápach vydychovaného vzduchu a moču po acetóne (pripomína odlakovač na nechty), potrat alebo pôrod mŕtvych mláďat, prípadne ich úhyn do troch dní, neskôr zrýchlené dýchanie, kŕče, krvavá hnačka, smrť. Nemusí mať a väčšinou ani nemá všetky vymenované príznaky. Každé chudnutie, nechutenstvo ku koncu gravidity by nemalo zostať bez povšimnutia. Kým je však samička gravidná, samo o sebe vypovedá o negatívnej energetickej bilancii, samička príjme menej energie než vydá na uspokojenie všetkých životných potrieb vrátane gravidity. Žiaľ, chudnutie na nej nie je vidieť, preto by sa mala pravidelne vážiť. Neprijímanie potravy môžu samozrejme spôsobiť i iné príčiny než toxémia, (napr. problémy so zubami, infekcia, stres, iné ochorenia). Pri chudnutí sa resorbuje podkožný tuk, ktorý je krvou premiestňovaný vo forme mastných kyselín do pečene, kde prebieha jeho premena na energiu a tiež na ketolátky, ktoré sa opäť cez krvný obeh dostávajú do moča, vydychovaného vzduchu, výkalov, ktoré sú potom charakterizované sladkým zápachom. Pečeň, ktorá je postihnutá stučnením (steatózou) u obéznych zvierat nezvládne nápor a začne postupne zlyhávať vo svojich funkciách (spracovávanie živín, detoxikácia a neutralizácia toxínov a liekov, produkcia zrážlivých faktorov, atď.). Naviac prítomnosť tuku spojená s kompresiou cievneho zásobovania pečene gravidnou maternicou vedie k zníženiu prísunu kyslíku k pečeňovým bunkám, ktoré odumierajú. Úbytok buniek schopných pracovať stav veľmi zhoršuje, v organizme zostávajú toxické látky, ktoré prenikajú cez krvný systém do väčšiny orgánov vrátane mozgu (kŕče, kóma, smrť).
Súčasne absencia potravy v zažívadlách vedie k rozvoju patogénnych baktérií (hlavne klostrídií), ktoré produkujú toxíny za vzniku krvavého zápalu čriev prezentujúceho sa ako krvavá hnačka. Okrem toho toxíny a niekedy i patogénne baktérie prestupujú cez oslabenú ochrannú bariéru čreva a dostávajú sa do krvi za vzniku sepsy. V krvnom obehu vznikajú v dôsledku sepsy mikrozrazeniny, ktoré upchajú krvné zásobenie orgánov, čo môže spôsobiť náhly úhyn (srdcový infarkt - myokardu, mozgové mŕtvice a mŕtvice miechy, akútne ľadvinové zlyhanie, atď.).
Liečba býva náročná a veľmi často neúspešná. Vhodné je premiestniť samičku na teplé a kľudné miesto, poskytnúť jej dostatok tekutín a energie, začať ochrannú liečbu pečene, aplikovať antibiotika a probiotiká, v prípade šoku začať protišokovú liečbu.
Rehydratácia a výživa - dodanie tekutín a energie je jedným z najdôležitejších krokov liečby. Samičky bývajú často apatické, vyčerpané a naviac samy neprijímajú potravu ani tekutiny. Najlepším riešením je injekčná aplikácia (pod kožu, do brušnej dutiny) tekutín i energie vo forme 5% glukózy. Vhodné je doplniť tekutiny o vitamíny, aminokyseliny a minerálne látky vo forme iontov (prípravok Duphalyte). Ak injekčná aplikácia nie je možná, snažíme sa tekutiny s energiou (glukopur, calopet pasta, Rehyvet, atď.) podať cez dutinu ústnu. Efektívnosť je, ale o mnoho nižšia než po injekčnom podaní. Podávané roztoky by mali byť vždy vlažné. Nádej na vyliečenie je závislá na tom, či samička začne prijímať potravu alebo nie, pretože neprítomnosť pevnej stravy v zažívadlách vedie k rozvoju patogénnych baktérií produkujúcich toxíny a k vzniku fatálneho zápalu čriev.
Antibiotika a probiotiká - sa podávajú zo začiatku ako prevencia druhotnej infekcie a neskôr ako reakcia na prítomnú infekciu. Ako v ostatných prípadoch je nutné podávať zároveň probiotiká (netučný biely jogurt, Probican pastu, Actimel, ai.).
Prokinetiká - peristaltika čriev sa dá ovplyvniť prípravkami, ktoré zlepšujú motilitu čriev. Skôr bol používaný cisaprid (Prepulsid), ktorý pre výrazné vedľajšie účinky prestal byť dovážaný. Z ďalších prokinetík môžeme využiť metoklopramid (Degan, Cerucal) s tým, že je kontraindikovaný u gravidity - prechádza cez placentu. Používa sa teda len u negravidných alebo u samíc, ktoré potratili.
Vyvolanie pôrodu alebo cisársky rez - stav samice môže zlepšiť ukončenie gravidity a tým nadmerná záťaž. A to buď umelým vyvolaním pôrodu, ktoré býva často neúspešné alebo vykonaním cisárskeho rezu, ktorý je vždy indikovaný pri odumretí plodov. Nevýhodou je ešte väčšie oslabenie organizmu a výrazné zaťaženie anestetikami, čo môže viesť k úmrtiu už v priebehu operácie, kvôli neschopnosti poškodených orgánov dané látky eliminovať alebo k úhynu samičky v priebehu niekoľkých hodín po zákroku, kedy postihnutá pečeň nedokáže anestetiká odbúrať a samička uhynie.
Najlepším krokom je prevencia, ktorá spočíva v:
* monitorovaní príjmu krmiva - obmedzenie vysokoenergetickej potravy. Odporúča sa podávať zrniny, vločky, pelety v obmedzenom množstve, najlepšie 2x za týždeň, alebo len jednu čajovú lyžičku denne na jedno morča. Pre zlepšenie pohyblivosti čriev dodávať vlákninu vo forme kvalitného sena každý deň, v dobe vegetácie potom zelené krmivo, ďalej tvrdý chlieb, zeleninu, ovocie ako zdroj vitamínov a vlákniny. V zimnom období je vhodné dodávať naviac vitamín C (celaskon, C-compositum od Biofaktoru, atď.). Morča by malo mať samozrejme neustále prístup k čerstvej vode;
* prevencii obezity - je vhodné zisťovať váhu v pravidelných intervaloch a udržovať hmotnosť u samičiek okolo 900 g a u samčekov okolo 1200 g (pretože i samcom môže stučnieť pečeň a tiež môžu byť náchylní k náhlym kolapsom);
* zabránení stresu - a to nie len v poslednej tretine gravidity. Mali by sme sa vyhnúť stresu z prostredia, transportu, ale i zaťaženiu fyzickému a psychickému - boje medzi morčatami o dominantné postavenie vo výbehu, chov väčšieho počtu morčiat na menšej ploche, ai. Gravidná samička môže žiť v spoločnosti iných samíc, ale len ak spolu vychádzajú bezproblémovo;
* dostatku pohybu - pravidelne nechať morčiatko prebehnúť alebo upraviť klietku tak, aby malo možnosť akejsi "prekážkovej dráhy".
Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa jedná o stav veľmi vážny, ktorý i napriek včasne poskytnutej liečbe končieva väčšinou úhynom a najdôležitejšou ochranou je prevencia obezity, kvalitná potrava a zabránenie stresu.

Pôrodné komplikácie

25. srpna 2007 v 17:48 | miska |  Chov mláďat
Celkom fyziologicky prebiehajúci pôrod je rýchly, s cca. 5 minútovými intervalmi medzi jednotlivými mláďatami. Morčacie samičky väčšinou rodia bez problémov. Dôvod k obavám by sme mali mať pri problémoch, ktoré bývajú spojené s apatiou, posedávaním v rohu, naježením srsti, výtokmi z pohlavných ciest, ai.
1. Toxémia gravidných samíc
2. Dystokia (sťažený pôrod) - príčiny:
2.1. Úzke pôrodné cesty
2.1.1. Neskoré prvé krytie - v rozmedzí 7. - 12. mesiaca veku zrastá skôr chrupavkovité spojenie spodnej časti panvy a tým sa znemožňuje potrebné roztiahnutie pôrodných ciest pre prechod mláďat. Prevencia je kryť samičky prvýkrát pred dosiahnutím 7. (max. 9.) mesiacov veku. V prípade problémov je nutný cisársky rez. Pokiaľ samička prvý raz rodí v mladšom veku, kým má ešte chrupavkovité spojenie, to sa roztiahne a neskôr, keď zrastie už by s pôrodom nemali byť problémy.
2.1.2. Príliš veľké, alebo deformované mláďatá - s týmto problémom sa môžeme stretnúť vo vrhoch s jedným, alebo menej často s dvoma mláďatami. Pôrod takýchto mláďat býva problémový, trvá dlhšiu dobu a môže končiť zadusením mláďaťa v pôrodných cestách.
2.2. Mláďa je v maternici uložené opačne - najčastejšou pôrodnou polohou je stav, kedy sa morčiatko rodí s hlavičkou dopredu, menej často ako prvá vychádza zadná časť. Pri uložení opačne plod zablokuje pôrodné cesty a pôrod normálnou cestou nemôže pokračovať. V tomto prípade sa nesmie podávať oxytocín, lebo ním vyvolané sťahy by mohli viesť k prasknutiu maternice a jediným riešením je cisársky rez.
2.3. Ustanie pôrodných kontrakcií - je veľmi obtiažne rozhodnúť, či alebo kedy zasiahnuť do práve prebiehajúceho pôrodu, lebo i dobre mienená snaha o pomoc v nevhodnú chvíľu môže spôsobiť veľký problém. Preto platí pravidlo čo najmenších zásahov do pôrodu. V prípade zastavenia sťahov je dôležité zistiť, či sa jedná o koniec pôrodu alebo či ešte pôrod bude pokračovať. Niektoré samice odpočívajú a bez akýchkoľvek problémov môžu i za hodinu pokračovať v pôrode zdravých mláďat. Ak sa morčiatka vnútri samičky hýbu a samica prijíma potravu a stará sa o novonarodené mláďatá, existuje šanca, že len odpočíva a zvyšok porodí neskôr. Naviac sa môžeme tiež sami uistiť, že v pôrodných cestách nie je žiadne mláďa. Umyjeme si ruky a prst i pošvu zvlhčíme lubrikačným gélom. Prst potom vsunieme do pošvy a vyšetrujeme. V prípade, že nájdeme hlavičku, pokúsime sa nechtom zachytiť za rezáky a jemne povytiahnuť, dôležité je, aby pôrodné cesty boli dokonale klzké a vlhké. Absencia pôrodných kontrakcií je vo väčšine prípadov spojená s vysilením samice, hlavne u viacpočetných vrhov, preto je vhodné dodať energiu vo forme glukózy (5 % glukóza pod kožu alebo 10 % calcium gluconicum v dávke 0,5 ml), na podporu kontrakcií sa používa oxytocín 1 - 3 m.j. do svalu 2 - 3 x v intervaloch 30 minút do účinku. V prípade, že sa efekt nedostaví je indikovaný cisársky rez. Čiastočnou prevenciou je predchádzanie obezite samíc, pretože takéto samičky obtiažne zabrezávajú a omnoho horšie rodia.
3. Pohyby mláďat celkom ustali
Ku koncu gravidity sa počet pozorovaní pohybov mláďat znižuje, z dôvodu nedostatku priestoru. I napriek výraznému zníženiu by mali morčiatka dávať o sebe vedieť. Ak žiadne pohyby necítime je vhodné kontaktovať veterinára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe. Príčin úhynov mláďat ešte pred narodením je veľa: toxémia gravidných samíc, zápaly pohlavných ciest, nedostatok kyslíka a výživy plodov, otravy, použitie nevhodných liekov a liečivých prípravkov, trauma, stres samice, atď. Prítomnosť mŕtvych mláďat je väčšinou spojená s výtokom z pohlavných ciest a postupným zhoršovaním zdravotného stavu samičky. Výsledným riešením je vykonanie cisárskeho rezu.
4. Mŕtvo narodené mláďatá - príčiny:
4.1. Zadusenie
Zadusenie býva veľmi častou príčinou narodení mŕtvych mláďat. Príčin, prečo k tomuto dochádza je veľa, od neskúsenosti matky po komplikácie pri pôrode. U niektorých samičiek prvý krát rodiacich nemusí ihneď nastúpiť materské chovanie, ktoré velí mláďatá ihneď po narodení zbaviť plodových obalov a tým umožniť prvý nádych. Takéto samičky nechajú svoje mláďatká bez pomoci a tie sa potom môžu veľmi ľahko zadusiť. Podobný problém s nesprávne ošetrenými plodovými obalmi môže nastať i u starších a skúsenejších matiek. Býva to v prípade, že sa morčiatko rodí zadočkom dopredu a inštinkt samičke hovorí, že ako prvé má zbaviť plodových obalov tú časť, ktorá sa objaví ako prvá, v tomto prípade zadoček. Hlavička zostáva v obaloch. Silné mláďatá sa začnú pohybovať, snažia sa vydávať zvuky a samička si skoro uvedomí svoju chybu a mláďa očistí. U slabých mláďat však i takáto drobnosť môže viesť k úhynu. Ďalšou možnosťou úhynu sú pôrody viacpočetných vrhov s krátkymi intervalmi medzi jednotlivými mláďatami, kedy samička nestačí morčiatka vybaliť a tie sa udusia. Ako už bolo zmienené vyššie, problematické sú i pôrody veľkých mláďat (nad 110 g), ktoré bývajú veľmi namáhavé a trvajú teda dlhšie. V priebehu týchto pôrodov sa znižuje prívod kyslíka a zvyšuje koncentrácia oxidu uhličitého, ktorý núti morčiatko k prvému nádychu ešte v pôrodných cestách. Mláďa tak vdýchne plodovú vodu a môže sa udusiť. Veľmi vhodnou prevenciou je prítomnosť pri pôrode a následná pomoc (vybalenie novorodenca z plodových obalov, odstránenie vody z nozdier a papuľky vytrením suchou gázou - odporúča sa morčiatko držať hlavičkou dole, osušenie. Ak nedýcha môžeme sa pokúsiť o umelé dýchanie, kedy jemným tlakom zhora za čelo uzavrieme papuľku a vdýchneme vzduch do nozdier a to opakujeme 4x s prestávkami. Okrem toho existujú prípravky, ktoré podnecujú nádych - Respirot, Eucoran, Antisedan, ai.)
4.2. Predčasné pôrody a potraty
Mláďatká, ktorá sa narodia pred 52. dňom gravidity nemôžu prežiť. Predčasne narodené vrhy hynú ihneď, alebo pár minút po narodení, pretože nemajú plne rozvinuté pľúca. Takéto mláďatá sú malinké so svetlými, mäkkými pazúrikmi a veľmi krátkou alebo žiadnou srsťou. Oči môžu byť otvorené (otvárajú sa cca 14 dní pred narodením) a zuby bývajú prerezané. Príčinou predčasných pôrodov môže byť infekcia, intoxikácia, podanie rastlín s účinkami na sťahy maternice, toxémia gravidných samíc, použitie nesprávnych liekov ku koncu gravidity, ai. Niektorí chovatelia sa zmieňujú i o možnosti predčasných pôrodov u gravidných samíc chovaných spoločne, ktoré boli kryté v nie celkom rovnakú dobu. Vychádzajú zo skutočnosti, kedy samice vo voľnej prírode sa hárajú a následne i rodia v rovnakej dobe. U rôzne krytých samíc potom môže dôjsť k pôrodu nevyvinutých mláďat. Väčšina chovateľov napriek tomu chová samice spolu a využívajú ich inštinktívne chovanie, kedy sa všetky samičky podieľajú na čistení práve narodených mláďat a i pri kojení neodmietnu mláďa kolegyne.
5. Prolaps (vypadnutie) maternice a pošvy
Prolapsy maternice a pošvy sa objavujú sporadicky. Prolaps sa prezentuje ako rôzne veľké tkanivo visiace z pošvy. Čím dlhšie je tkanivo vypadnuté, tým viac sa nedokrvuje, krv tu stagnuje, vzniká opuchnutie, bunky vďaka nedostatku kyslíka odumierajú, povrch sliznice vysychá a stáva sa náchylnejší k poraneniu a infekcii a vyhliadky ľahkého vyriešenia prolapsu sa zhoršujú. Vypadnuté tkanivo je potrebné opláchnuť v chladnej vode (zmierni opuch) alebo v glycerole, ďalej zbaviť všetkých nečistôt, ošetriť (dezinfekcia, antibiotické masti, gély) prípadné poranenia, zvlhčiť a natrieť sliznicu lubrikačným gélom. Potom sa snažíme pomocou prstu navrátiť maternicu do pôvodnej pozície. Aby sa reponovali i rohy maternicové, odporúča sa naliať vlažný fyziologický roztok do pošvy a vyzdvihnúť zadnú časť samičky. Roztok by mal rohy rozvinúť do fyziologickej polohy. Pretože býva maternica atonická, odporúča sa aplikovať oxytocín a calcium gluconicum, preventívne potom antibiotika a probiotiká. Prognóza závisí na rozsahu poranenia, kontaminácie. U výrazných zraneniach a odumretí tkaniva (nekróz) sa odporúča amputácia maternice, pretože takto poškodená maternica je zdrojom mikrozrazenín upchávajúcich ostatné orgány, čo môže viesť až k úhynu samice. Vplyv má samozrejme i infekcia, ktorá často z reponovanej maternice prechádza do krvi. Ak sa reponovánie maternice podarí a samička prijíma potravu a nie je apatická, má veľmi dobré vyhliadky na prežitie, v opačnom prípade, predovšetkým v spojení s dlhotrvajúcim nechutenstvom je prognóza skôr nepriaznivá, pretože vzniká klostrídiový zápal čriev a krvavá hnačka vedúca k úhynu. Na záver je vhodné sa zmieniť, že prolapsy sa pri ďalších pôrodoch nemusia a väčšinou ani neopakujú.

Starostlivosť o mláďatá

25. srpna 2007 v 17:47 | miska |  Chov mláďat
Ak prebieha všetko bezproblémovo, nie je potrebné veľmi zasahovať do starostlivosti samičky o mladé. Matka mladé po pôrode vyčistí a prikryje svojím telom, čo je veľmi dôležité, inak by došlo k podchladeniu mláďatka a jeho úhynu. Ak vidíte, že matka sa nezaujíma o mladé, vezmite ho a pristrčte jej, mala by sa ho hneď ujať. Môže sa to stať najmä pri pôrode viacerých mláďat, kedy sa môže jedno zapatrošiť. Mláďatá sa pokúšajú hrýzť už pár hodín po pôrode, a na druhý deň už okrem sania materského mliečka konzumujú postupne aj tuhú potravu.
Matka spolu s mláďatami by mala mať pokoj, môže bývať spolu s inými samicami, ale iba vtedy, ak sa bezproblémovo znášajú.
Kojaca samica potrebuje 30 mg vitamínu C v potrave, alebo aj synteticky.
Nie je dobré dávať na dno klietky seno, lebo mláďatá si ho často pichnú do oka, čo môže viesť až k oslepnutiu na postihnuté oko. Seno je dobré dať do priehradky na to určenej. Ak si mladé predsa len oko napichne, spoznáme to v počiatočnom štádiu podľa toho, že na neho stále žmúri, na druhý deň sa mu už objaví biela škrvna na oku, ktorá ak sa nelieči, rozširuje sa, čo môže viesť k vytečeniu oka. Treba si zaobstarať Optalmo-septonex a natierať to do oka aspoň 5x denne, alebo Optalmo-Framykoin 3x denne, až kým biela škvrna úplne nezmizne. Dobré je podávať v čase liečby aj probiotiká.
Mláďatá potrebujú matkine mlieko na prežitie. Ak sú odstavené od matky skôr, ako v dvoch týždňoch, hynú. Hoci nie hneď, ale takto skoro odstavené mláďa, ak nie je extrémne silné po pár dňoch od odstavu hynie, hoci predtým konzumuje tuhú potravu a správa sa normálne. Niektoré chovprodukty robia chybu, že vykupujú príliš mladé mláďatá, lebo chovatelia chcú čo najmenšie. Chovateľ, ktorý si takéto mladé kúpi sa nestačí diviť, prečo mu pár dní po kúpe toto mláďa bez príčiny odumrelo. Preto treba kupovať staršie mláďatká, ak o tie maličké nebude mať nikdo záujem, prestanú ich vykupovať.
Mláďatká prestávajú piť matkine mlieko postupne, a úplne prestanú okolo štvrtého či piateho týždňa. Táto doba je vhodná na odstav mláďat. Ak sú vo vrhu aj samčekovia, mali by sa určite teraz odstaviť, aby nenakryli matku.

Pôrod

25. srpna 2007 v 17:46 | miska |  Chov mláďat
Na začiatok trochu teórie, pôrod má tri časti, a síce otváraciu, vypudzovaciu a fázu čistenia, ktorá je spojená s odchodom lôžka (placenty). Posledné dve menované fázy u morčiat splývajú v dôsledku pôrodu viacerých mláďat. Otváracia fáza môže trvať rôznu dobu, pôrodné cesty sa rozširujú až na 2,5 cm. Nasleduje vypudzovacia fáza, kedy dochádza k vlastnému porodeniu mláďat a všetko je ukončené odlúčením placenty. Mláďatá sa rodia plne osrstené, vidiace, schopné od druhého dňa prijímať tuhú stravu a veľmi dobre sa pohybujúce.
Normálny pôrod je rýchly, trvajúci približne 15 - 40 minút v závislosti na počte mláďat. Intervaly medzi jednotlivými mláďatkami sú okolo 5 minút. Samička pred pôrodom prijíma menej potravy, menej sa tiež pohybuje a môže rýchlejšie dýchať. Niektoré samičky sa môžu snažiť vyprázdniť tlsté črevo a konečník, a tak môžeme nájsť väčšiu hromádku bobkov. Nedá sa s presnosťou povedať, že k pôrodu dochádza viac v noci ako vo dne, skôr než doba, je podstatný kľud a pohoda samice. Na rozdiel od väčšiny cicavcov, morčacia samička rodí "posediačky" a mláďa tak jednoduchšie kĺže z pôrodných ciest. Čo sa týka množstva výtoku a krvi behom pôrodu, nie je nijak veľké. Za normálnych okolností môžeme objaviť len malé kvapky krvi a vlhkú podstielku od plodovej vody. Každé mláďa má svoj "mechúrik" s plodovou vodou, takže mierny výtok sa opakuje s každým porodeným mláďaťom. Morčiatka sa rodia najčastejšie hlavičkou dopredu, samička sa snaží okamžite prehryznúť plodové obaly, hlavne v okolí nozdier, aby sa morčiatko mohlo nadýchnuť, ďalej prehryzne pupočnú šnúru a maličkého olíže a osuší. S každým mláďaťom by mala vyjsť i placenta, ktorú samička zožerie. Je to inštinktívne chovanie, z dôb, kedy morčatá žili v divokej prírode a akýkoľvek pach krvi alebo iných zbytkov po pôrode, príp. mŕtvo narodené mláďatá, mohli prilákať predátorov. Tiež zožratím lôžka samička získava oxytocín, ktorý je obsiahnutý v placente vo veľkom množstve a podieľa sa na spustení mlieka a podpore kontrakcie maternice (pôrod ďalších mláďat alebo odchod lôžka). Pri chove viacerých samíc v jednej skupine sa na očisťovaní mláďat môžu podieľať i ostatné "tety" a pomáhať tak rodiacej samici. Niektorí chovatelia chov viac gravidných samíc spoločne neodporúčajú, pretože majú skúsenosti s načasovaním pôrodu všetkých takto spoločne chovaných samíc na rovnaké obdobie, a to i v prípade, že mláďatá ešte nie sú vyvinuté do pôrodnej zrelosti a tak prídu o vrh. Ja zatiaľ podobné skúsenosti nemám. U prvorodičiek sa môžeme stretnúť s nedostatočnou starostlivosťou o novorodencov, potom musíme sami zaistiť všetko potrebné. Mláďa treba vybrať z plodových obalov, otrieť nozdry a papuľku, skontrolovať jeho životné funkcie, osušiť ho, ošetriť pupočnú šnúru - prerušiť ju cca 1 cm od bruška a vydezinfikovať napr. betadinom, septonexom atď. Každé mláďa musí do 12 hodín začať prijímať potravu, ak k tomuto nedôjde, je nutné ho prikrmovať.
Po skončení normálneho pôrodu môžeme sledovať idylku, ktorá býva častým námetom fotografií matiek s mláďatami - odpočívajúca samička a pri nej naskladané miniatúry. Ešte 1 - 2 dni po pôrode môže z rodidiel odchádzať výtok, ktorý ale nesmie zapáchať.
Problémy sa dajú očakávať ak:
- gravidita trvá viac než 72 dní, pohyby mláďat celkom ustali;
- samička tlačí viac ako 10 minút a neporodí žiadne mláďa;
- krváca viac ako je množstvo čajovej lyžičky;
- samička je vyčerpaná a skúša to vzdať, i keď ešte neporodila všetky mláďatá;
- placenta neodíde s každým mláďaťom. Platí, že každý plod má svoju placentu. Je dôležité si uvedomiť, že samička ihneď placentu konzumuje, takže ak nesledujeme celý pôrod, nemôžeme si byť istí, či došlo k zadržaniu lôžka. Ale ak aj pôrod sledujeme, samička placentu často zožerie okamžite, čiže si ju vôbec nemusíme všimnúť. Pri zadržaní placenty má samička výtok, stáva sa apatickou a nestará sa o mláďatá;
- samička je cítiť po acetóne, teda podobne ako odlakovač na nechty, a to predovšetkým v období 2 týždne pred a 2 týždne po pôrode - toxémia gravidných samíc;
- z rodidiel vyteká väčšie množstvo krvi, výtok zapácha alebo čistenie presahuje 4. - 5. deň po pôrode.
Vo všetkých uvedených prípadoch treba urýchlene navštíviť veterinára!
MVDr. Denisa Vítková

Gravidita

25. srpna 2007 v 17:46 | miska |  Chov mláďat
Po úspešnom krytí pokračuje život morčacej samičky ako obvykle. Prvým príznakom gravidity môže byť absencia novej ruje za 16 dní. Je možné pokúsiť sa zistiť graviditu vážením. V pravidelných intervaloch samičku vážime, približne od 4 týždňov gravidity je nárast hmotnosti značný. Výhodou váženia je znalosť vývoja váhy, čo sa nám hodí v období pred pôrodom. Pri úbytku na váhe skôr odhalíme možné onemocnenie, z nich najzávažnejšie je toxémia gravidných samíc. Diagnostiku gravidity môže urobiť i veterinárny lekár pomocou ultrasonografického prístroja pri cca. štvortýždňovej gravidite.
Od 5. týždňa samička zväčšuje stále viac objem svojho bruška.
Od 7. týždňa môžeme pozorovať pohyby mláďat, ktoré sú čím ďalej tým viac zreteľnejšie. V prípade súžitia so samčekom je toto obdobie najvhodnejšie k jeho oddeleniu. Samičky potrebujú kľud a nie neustále odrážať brumlanie samca.
Približne 14 dní pred pôrodom, teda ešte v priebehu pobytu v maternici malé morčiatka otvárajú oči. Zaujímavosťou je i výmena zubov mláďat, ktorá prebieha taktiež v priebehu vnútromaternicového vývoja. Mliečne zúbky sa zakladajú v oboch čeľustiach, postupne sa rezorbujú a vymieňajú za trvalé. Mláďatká sa potom rodia s čerstvo prerezanými trvalými rezákmi, stoličkami (posledná stolička je úplne prerezaná v 7. dni veku).
Okolo 9. týždňa gravidity sa začnú pripravovať pôrodné cesty. Panvové kosti sa rozširujú a skúsení chovatelia sú schopní toto zistiť priložením prsta pred predný okraj vulvy, v mieste symfýzy (spojenie panvových kostí). Šírka približne na 1/2 - 1 palec signalizuje pôrod za 24 - 48 hodín. Existujú ale i prípady, kedy sa panvové kosti roztvoria 7 - 10 dní pred pôrodom, bez akýchkoľvek problémov.
Ku koncu gravidity sa celkom fyziologicky znižujú pohyby plodov, pretože nemajú dostatok miesta k pohybu. Dôležité je sledovať samicu, či sa kŕmi, je veselá a komunikuje. Pri znižovaní váhy, nechutenstve, apatii sa môže jednať o toxémiu, návšteva veterinárneho zariadenia je nevyhnutná, ale väčšinou s nepriaznivou prognózou.
Gravidita trvá priemerne 65 dní (59 - 75 dní). U viacpočetných vrhov je doba kratšia a u málopočetných naopak dlhšia. Kratšia gravidita je i u prvorodičiek.
Mláďatá, ktoré sa narodia pred 52. dňom sú nezrelé a nedajú sa zachrániť.
Starostlivosť o gravidnú samičku:
- zaobstarať denne aspoň 30 mg vitamínu C v strave alebo aj synteticky (negravidná potrebuje 20 mg)
- zabezpečiť dostatok pohybu
- neprekrmovať, nemusí jesť viac, ako zvyčajne (prekrmovanie zvyšuje riziko vzniku toxémie)
- nevystavovať samičku žiadnym stresom, nesmie žiť s morčaťom, s ktorým sa neznáša (riziko toxémie, alebo potratu)
- žiadna iná špeciálna starostlivosť nie je potrebná

Párenie

25. srpna 2007 v 17:45 | miska |  Chov mláďat
Háranie
Háranie sa u morčacích dám opakuje v 15 až 17 dňových intervaloch. Nástup po pôrode je za 2 - 15 hodín. V prípade, že chováme gravidnú samičku a samca spoločne, je vhodné samčeka pred pôrodom oddeliť, lebo často využíva ihneď prvú príležitosť k nakrytiu a za dva mesiace máme doma nové mláďatá, čo zdraviu samice veľmi neprospieva. Pri chove viacerých samíc spolu môžeme často zistiť háranie (sú i chovatelia, ktorí majú len jednu samičku a háranie určia so 100 % presnosťou). Hárací cyklus začína tzv. proestrom, pri ktorom sú samičky aktívnejšie, môžu naháňať ostatné samice, kývu sa zo strany na stranu a vydávajú zreteľné brumlavé zvuky (správajú sa ako keď samec imponuje samičke). Nástupom pravej ruje sa samičky prehýbajú v chrbte, vyvyšujú zadnú časť tela s rozširovaním vulvy, na ktorej môžeme zbadať belavý hlien, ktorý je produkovaný bunkami maternicového krčku. Nie každá samica sa však v ruji prejavuje, niektoré sa aj vtedy správajú úplne normálne a chovateľ nemá šancu nič zistiť. Vlastná ruja trvá len 6 - 11 hodín.
Nahováranie
Samec samičke imponuje stále, aj keď sa nehára. Keď sa však hára, samec to okamžite vycíti a snaží sa na samičku vyskočiť. Samec dvorí samičke tak, že vydáva brblavé zvuky, krúži okolo svojej vyvolenej a predvádza jej tanec lásky, pohupuje sa, kýve zadkom zo strany na stranu, prešlapuje z nohy na nohu. Oňucháva samičke pošvu. Ak sa tá nehára, dá mu to najavo, rozčuluje sa, samca bije a očúra ho priamo do tváre. Ten je však neoblomný, ak sa dáma jeho srdca vyciká, dokáže dlhú chvílu stráviť ovoniavaním jej moča. Samec si ju značkuje tiež močom, pomaly krúži okolo nej, brble a tancuje, keď naraz zdvihne nohu o svoju vyvolenú ociká.
Niektoré morčatá, a hlavne samičky zvyknú ocikať prúdom moču každého, kto sa im dotkne zadku a im to nie je príjemné, ľudskú ruku nevynímajúc. Niekedy sa spoločne chované samičky stále ocikávajú.
Párenie
Samičkino správanie sa zmení, ak sa práve hára. Zodvihne zadoček a nastaví ho tak, aby na ňu mohol vyskočiť, no a ten sa nenechá dva krát prehovárať a hneď to využije. Vyskočí na ňu a nasleduje párenie. Samcovi sa zväčší penis, aby ho mohol vsunúť do pošvy. Samček pri párení vydáva brblavé zvuky a samička niekedy tiež. Samotný akt trvá krátko, len pár sekúnd a samec pracuje veľmi rýchlo. Po dokonaní aktu dôjde k výronu semena sa obaja začnú čistiť a umývajú si oblizovaním pohlavné orgány. V prípade, že dôjde k úspešnému krytiu, nájdeme na vonkajších pohlavných orgánoch samice tzv. zátku, ktorá má gumovitú alebo voskovitú konzistenciu. Jedná sa o produkt samčích prídatných pohlavných žliaz. Funkcia zátky je ochrana pred presakovaním spermatu a jeho jednoduchšie uchovávanie, zefektívňuje transport spermií a chráni pred oplodnením iným samcom.
Plánované krytie: Ak dáte samičku spoločne so samcom za účelom nakrytia, nie vždy máte možnosť vidieť párenie a teda neviete, či samička bola alebo nebola nakrytá. V tomto prípade ich nechajte spolu aspoň 3 týždňe, po tomto čase sa môžu oddeliť a samička je na 99 % narkytá.
Ja som sa stretla len s jedným prípadom, kedy samica nespolupracovala a nechcela samca nechať na seba vyskočiť, ani keď sa hárala. Pokiaľ bol samec mladý a teda malý, nepomohol si, samica ho vždy odohnala a zadoček si schovávala do rohu. Keď bol samec dospelý, nepomohla si zase ona, on ju jednoducho znásilnil. Samica pred ním utekala ako sa dalo a keď ju znásilňoval, vrieskala, jako by ju z kože drali. Ďalej však prebiehalo všetko jako v ostatných prípadoch. Samica otehotnela, priviedla na svet mláďatá, o ktoré sa s láskou starala.
Samec pri dvorení samičke vydáva dosť silný zápach. Preto, keď idete kryť, musíte počítať s tým, že v izbe to bude stále cítiť, minimálne prvé dni, kým sa samec trocha neukludní.
Možné problémy:
1. Samec je impotentný, nemá žiadne libido (záujem o samicu).
2. Samec je neplodný.
3. Samica je neplodná.
4. Samec je príliš mladý a malý, samica ho neakceptuje.
Tieto problémy sú však vzácne, väčšinou všetko prebieha v poriadku. Na to, že u ľudí má pomaly každý tretí pár problém s plodnosťou, u morčiat je v 99 % všetko v poriadku. V prvom prípade (impotencia) nemá zmysel niečo riešiť, samca treba vyradiť z rozmnožovacieho cyklu. Ak neviete, či je neplodný samec, alebo samica, pripustite samicu s iným samcom a samca s inou samicou. Neplodnosť môže zapríčiniť viacero vecí, niektoré sa dajú liečiť veterinárom. Zoznam možných chorôb zapríčiňujúcich neplodnosť u samcov i samíc nájdete neskôr na tejto stránke. Problém môže nastať aj vtedy, ak k doslepej samici pripustíte príliš mladého samca, ktorý je o dosť menší. Malý sa síce bude snažiť, ale niektoré samice takéhoto partnera neakceptujú a nedajú sa ním nakryť. Preto nemusí byť šťastné riešenie požičať si samca na krytie z chovproduktu, keďže tam predávajú väčšinou len mláďatá.

Aká samička je vhodná na pripustenie?

25. srpna 2007 v 17:44 | miska |  Chov mláďat
Samičky sú pohlavne zrelé od 2. mesiaca života a samčekovia od tretieho. Pohlavná aktivita sa však môže prejavovať už od prvého mesiaca, mnohé samičky môžu v tomto veku už otehotnieť. Je však riziko pripúšťať tak mladú samičku, tehotenstvo nemusí dobre znášať a môže uhynúť. Žiaľ, v chovproduktoch majú spolu morčatá bez rozdielu pohlavia a veku. Preto je častý jav, že chovateľ si donesie domou mladú maličkú samičku a neskôr zistí, že čaká mladé. U samcov nakope so samicami zas dochádza k bitkám, čo ich stresuje a získavajú zranenia, ako rozhryznuté ucho.
Pri plánovanom chove nepripúšťami samičku, ktorá má menej ako 3 mesiace a váži menej ako 500 gramov. Práve 3 mesiace je vek, kedy dosiahnu pohlavnú dospelosť. Prvorodička by zároveň nemala rodiť neskôr, ako v 12. mesiaci veku života. Po tomto veku dochádza k vytvoreniu pevného spojenia panvových kostí v stydkej oblasti. U mladších morčacích slečien je toto spojenie chrupavkovité, teda dostatočne pružné a pôrodom mláďat sa rozšíria a neskôr po spevnení zostávajú pôrodné cesty širšie. U ročných a starších nerodiacich samíc toto nenastane, pôrodné cesty zostanú relatívne úzke a pri pôrode i normálneho plodu môže dôjsť k dystokii (plod uviazne v pôrodných cestách, nejde vytlačiť) a konečným riešením je cisársky rez. Ak však samica rodí vtedy, keď je majiteľ mino domu (čo býva veľmi často), nemôže jej zabezpečiť rýchlu pomoc a samica i s mladými hynie. Samozrejme nie je pravda, že úplne všetky staršie nerodiace samičky budú mať problémy, pretože sú i prípady 2 - 4 ročných samíc, ktoré porodili bez problémov prvý krát, napriek tomu sa neodporúča pripúšťať samičku, ktorá ešte nerodila po dosiahnutí jedného roku.
Kedy ešte nepripúšťať samičku:
1. Je chorá, alebo menej ako 3 mesiace po chorobe. - Pravdepodobne by neprežila.
2. Má oslabenú imunitu. - Graviditu by zrejme neprežila ani ona, ani mladé.
3. Jej jedálniček je chudobný na živiny a vitamíny (hlavne vitamín C). - Oslabená imunita.
4. Vieme, že samičkina matka odvrhla svoje mladé a nechcela sa o ne starať, tie boli vychované na umelej strave alebo ich prichýlila iná samica. - Je veľmi pravdepodobné, že scenár by sa opakoval, nezáujem matiek o potomstvo je vo viac ako 50% prípadoch dedičný!
Ďalšie pravidlá:
1. Nepáriť medzi sebou príbuzných, ako matku a syna, otca a dcéru či súrodencov. Vyhnime sa radšej i páreniu vzdialenejších príbuzných, ako nevlastní súrodenci a pod. - Pri prvom vrhu nemusí byť nič viditeľné, mláďatá však môžu mať oslabenú imunitu. Ak by sa ďalej príbuznensky krížili, imunita by bola stále slabšia až by mohli vzniknúť vrodené anomálie, ako deformácie končatín, vnútorných orgánov, chýbajúce oči a pod. Mnoho chovateľom sa už stalo, že neustriehli správny odstva mladých a otec nakryl dcéru, menej pravdepodobný je scenár, že syn nakryl matku. Ak sa také nieči stane, nemusíte hneď robiť paniku, ak neboli predtým príbuzensky krížení, mladé deformované nebudú a nie je ani vždy pravidlom, že budú na celý život oslabené. (Príklad: nezodpovedný chovateľ urobil zo súrodencov pár a nechal ich stále mať spolu mladé. Jedno z ich mláďat (samička) bola neskôr spárená s nepríbuzným morčaťom, narodila sa z toho samička, ktorá však bola hneď ako maličká nakrytá svojím otcom. Vznikli dve mladé - samec a samička. Samec bol v poriadku, samička mala zdeformované nohy a do roka uhynula.)
2. Ak si zaobstaráte novú samičku, nenechajte ju hneď nakryť, aj keby mala na to vek. Počkajte minimálne mesiac a pozorujte ju, či je zdravá, nemá žiadnu skrytú chorobu ani problém s imunitou. Okrem toho, každé morča má zo zmeny prostredia stres, musí si najskôr zvyknúť. A stres je v tehotenstve vždy nevhodný, znižuje odolnosť matky, ktorá môže ochorieť na nemoc gravidných - toxémiu (popísané nižšie).
3. Už pred plánovaním otehotnením je dobré samičke vytvoriť vhodné podmienky. Nesmie byť v strese, najlepšie, keby mala výbeh, aby mohla behať. Neprekrmujte ju, obézna samica je veľmi riziková a to hlavne ale nielen keď čaká mladé. Mala by mať však pestrú stravu bohatú na vitamíny a dostatok vitamínu C. Hlavne v zimnom období je nutné pridávať vitamíny umelo (nielen gravidným). Vyhýbanie sa stresu zmanená aj to, že nebude žiť spoločne s morčaťom, s ktorým sa neznáša. Bude mať k dispozícii domček, do ktorého sa bude môcť kedykoľvek skryť. Riziko - toxémia alebo iná choroba.
4. Nikdy nepripúšťajte samičku, ktorá už rodila a mala problémy v gravidite alebo popôrodnom období. Napr. nevedela porodiť plod a musela absolvovať cisársky rez, dostala po pôrode nejakú chorobu z dôsledku oslabenia imunity (často to býva zápal maternice).
5. Udržiavať klietku v čistote!
V číslach:
Prvá gravidita:
3. až 12. mesiac života
Posledný pôrod:Záleží od kondície. Ak si nie ste istý, napíšte mi.
Počet vrhov do roka:2, 3 (ak samica rodí často, vyčerpá sa, oslabí, ochorie a môže uhynúť)

Preventívne prehliadky

25. srpna 2007 v 17:43 | miska |  Starostlivosť
Sami robte morčatám raz za mesiac - dva preventívnu prehliadku. Dobre morča prezrite, prípadnú chorobu rozpoznáte v rannom štádiu.
Oči:majú lesk, neslzia, nemokvajú, nepresvitá cez ne biela škvrna (nádor).
Uši:nie sú zapálené, netečie z nich, nemá na nich chrasty.
Papuľka:nemá zapálené kútiky ani zbytok papuľky, nemá chrasty, neslintá, pozrite aj do papuľky na zuby a ďasno.
Nos:nie je zahnisaný a netečie z neho, nemá chrasty.
Srsť:nemá lysiny ani parazity.
Pokožka:nemá chrasty, šupiny, zmeny na koži.
Análny a pohlavný otvor:sú čisté.

Strihanie pazurikov

25. srpna 2007 v 17:42 | miska |  Starostlivosť

Vo voľnej prírode sa morčatám pazúriky obrusujú samé, behaním po skalách a pod. Môžete morčaťu, ak má dostatočne veľkú klietku vložiť do nej kúsok skaly. Zvedavé morča na ňu bude vyliezať a obrusovať si pazúriky prirodzene. Inak je potrebné mu ich strihať, ak rastú príliš rýchlo. Niektorým morčatám ich nie je potrebné vôbec strihať. Ak však rastú rýchlejšie, začnú sa neprirodzene točiť do strán a morčaťu sa zle chodí. Pazúriky strihá aj veterinár, môžete ísť za ním aspoň prvý krát a nechať si celý postup ukázať a vysvetliť. Mala som morča, ktorému pazúriky rástli tak rýchlo, že ich bolo treba strihať každý polrok.
Morča má v pazúriku žilu, ktorú nemôžete prestrihnúť, lebo mu spôsobíte zranenie. Ak má packu ružovú, budete to mať jednoduché, žila presvitá. Ak má packu čiernu, musíte sa riadiť odhadom. Postup:
Budete potrebovať niekoho, kto vám morča poriadne podrží. Nesmie sa mykať, inak by ste mu mohli ťažko ublížiť. Ak je packa ružová, pozrite sa, kde končí žila. Strihajte aspoň také 3 mm za ňou. Ak je pazúrik kratší, strihať ho netreba. Strihajte v smere, ako vidíte na obrázku. Pazúriky ktoré sú na ňom nie sú ešte tak dlhé, aby sa museli strihať. Kliešte dostanete kúpiť v chovateľských potrebách.